Slovenčina → English
Modal verbs: chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať
Chcieť, môcť, musieť, vedieť and mať followed directly by an infinitive (chcem piť, môžem prísť, musím pracovať, viem plávať, mám prísť), nemusieť for "not necessary", poznať for people and places, and prosím si, dám si for ordering.
Chcieť is followed by an infinitive or by a noun in the accusative (chcem kávu). In the present: ja chcem, ty chceš, on / ona / ono chce, my chceme, vy chcete, oni / ony chcú. The negative is written together with the verb: nechcem.
Food and drink are ordered with prosiť si or dať si: prosím si and dám si both mean “I'll have”. Dať si has the forms dám, dáš, dá, dáme, dáte, dajú, and si comes second in the clause.
Martin chce čítať knihu. — Martin wants to read a book. Prosím si čaj. Dám si syr. — I'll have tea. I'll have some cheese.
The English speaker's trap: after chcem, the second verb is not conjugated. “I want to drink” is chcem piť, not chcem pijem.
Show the answer chcieť · prítomný čas · ja chcemShow the answer
Show the answer chcieť · prítomný čas · oni/ony chcúShow the answer
Môcť expresses possibility and permission and is followed directly by the infinitive. In the present: ja môžem, ty môžeš, on / ona / ono môže, my môžeme, vy môžete, oni / ony môžu. The infinitive has c, but every present form has ž. The negative is nemôžem, written together.
Môžem tu čakať? — May I wait here? Zuzana môže prísť v piatok. — Zuzana can come on Friday. Môžeš ísť domov. — You can go home.
Vy is also the polite form for one person: môžete. The trap: the third person plural ends in -u, môžu, not in -ú or -ia.
Show the answer môcť · prítomný čas · ty môžešShow the answer
Show the answer môcť · prítomný čas · oni/ony môžuShow the answer
Necessity is expressed with musieť + infinitive. In the present: ja musím, ty musíš, on / ona / ono musí, my musíme, vy musíte, oni / ony musia. The third person plural ends in -ia. The negative nemusieť means “not to have to”: nemusím, nemusíš, nemusí, nemusíte, nemusia.
Martin musí dnes variť. — Martin has to cook today. Nemusím čakať. — I don't have to wait. Čo musíš robiť? — What do you have to do?
The English speaker's trap: Nemusíš variť means “you don't have to cook”, not “you must not cook”; a ban is expressed with another verb, met later.
Show the answer musieť · prítomný čas · ja musímShow the answer
Show the answer musieť · prítomný čas · oni/ony musiaShow the answer
Vedieť is irregular: ja viem, ty vieš, on / ona / ono vie, my vieme, vy viete, oni / ony vedia. It is used for a skill learnt, with an infinitive (Lucia vie dobre spievať), and for a fact, before a question word such as kto, kde or čo, with a comma before it (Neviem, kde je Martin).
Poznať is used for a person or a place one knows, and takes the accusative: ja poznám, ty poznáš, on / ona / ono pozná, my poznáme, vy poznáte, oni / ony poznajú. It is conjugated like volať.
Poznám Petra. Viem, čo robíš. — I know Peter. I know what you are doing.
The English speaker's trap: English “know” is either vedieť or poznať, and English “can” is either môcť or vedieť. “I know Trnava” is poznám Trnavu, and “I can cook”, a skill learnt, is viem variť, not môžem variť.
Show the answer vedieť · prítomný čas · ja viemShow the answer
Show the answer vedieť · prítomný čas · oni/ony vediaShow the answer
Mať + infinitive expresses what someone is supposed to do, something arranged or expected; in a question it asks what one is to do. The forms are those of mať: ja mám, ty máš, on / ona / ono má, my máme, vy máte, oni / ony majú. With a reflexive verb, sa comes second in the clause: Máš sa učiť.
Mám prísť zajtra? — Am I supposed to come tomorrow? Pán Novák má čakať. — Mr Novák is supposed to wait.
The English speaker's trap: “I have to” is musím, not mám. Mám pracovať means “I am supposed to work”.
Show the answer mať · prítomný čas · ja mámShow the answer
Show the answer čakať / máme / kde Kde máme čakať?Show the answer
The five modal verbs of the chapter are mixed: wanting and ordering (chceme, dajú si), being able or allowed (môžu, môže, nemôžeme), having to and not having to (musia, nemusí), knowing a skill, a fact or a person (viete, vedia, poznáme, pozná) and being supposed to (má). The choice between poznať and vedieť, and between musieť and mať, returns with them.
Show the answer môcť · prítomný čas · on/ona/ono môžeShow the answer
Show the answer Anna a Tomáš si ___ (dať) pizzu. dajúShow the answer
Create an account to see the rest Already have an account? Sign in.
This catalogue is protected by the EU database right (Directive 96/9/EC): extracting or reusing a substantial part of it is not permitted. Legal notice